epilog
8. 7. 2009
Ruka stisne svetlo nehy
objímeš ňou celé brehy
prijímaš svetlo, jagot hviezd
ako rosu z ranných ciest.
Prikrývka biela ako sneh
zakryla život márnych nieh
život ženiem do záhuby
smrť máme za zásluhy.
Ruka klesá chladná nadol
smutný dážď na lúky sadol
svet sa jasný so mnou lúči
v poslednom slnečnom lúči.
Dym sa dvíha z temných jám
a v nich ležím na dne sám
počuť chmúrne slová chvál
tóny tmavých katedrál.
Už len buchot mokrej hliny
človek vníma svoje viny
niet už cesty, návratu
ani cesty k životu.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.